Home
O projekte
Cieľom projektu je podporovať a posilňovať všetky formy sociálneho dialógu - tripartitného a bipartitného.
Projekt podporuje expertné kapacity sociálnych partnerov tak, aby boli schopní spolupracovať pri tvorbe príslušných právnych noriem, koncepcií, stratégií, ktoré sa týkajú ekonomického a sociálneho rozvoja so zreteľom na problematiku trhu práce.
Opis projektu SVK
Opis projektu BSK
Aktuality
Aktuálna téma
Užitočné odkazy
Napíšte nám
Ľudia prídu o prácu. Opak by prekvapil
Zdroj: HN; 16/01/2012; s.: 5; ROZHOVOR TÝŽDŇA; Matúš Kollár
Rozhovor - Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec pre Hospodárske noviny: Kľúčové firmy budú mať v tomto roku problém. Dôvodom je, že nikto nehovorí o raste ekonomík. A začína prevládať zlá nálada.
Matúš Kollár matus.kollar@ecopress.sk
Viaceré faktory naznačujú, že nás čaká ťažký rok. Majú sa ľudia obávať o svoju prácu?
Keď vidíte odhady či už domácich alebo medzinárodných inštitúcií, tak sme na prelome, keď jedni ešte stále hovoria o raste, iní hovoria o nule a už sa začína pripúšťať, že to môže byť aj pokles. V tejto chvíli začína prevládať zlá nálada.
Očakávate, že nezamestnanosť výrazne stúpne?
Bol by som prekvapený, keby klesla pri takom vývoji, ako očakávame. Čiastočne môžu pomôcť zmeny v Zákonníku práce, ako flexikonto. Myslím si však, že nezamestnanosť porastie.
V ktorých odvetviach?
V tých, ktoré sú najviac závislé od zahraničného dopytu. Keď sa oslabí zahraničný dopyt, u nás to najprv pocítia veľké medzinárodné firmy a následne to pociťujú dodávatelia týchto firiem. Tí, ktorí to pocítia najskôr, sú automobilky a všetky odvetvia, ktoré sú na ne nadviazané. Pocíti to aj chemický priemysel, hutníctvo. Vieme, že napríklad U.S. Steel už dlhšie avizuje výrazné oslabenie dopytu na svetových trhoch.
Scenáre s masovým prepúšťaním sa už nebudú opakovať?
Závisí to od vývoja, ktorý bude v zahraničí. Keď porastie nemecká ekonomika, tak sa nenaplnia. Ak sa prepadne, a ak sa prepadnú iné ekonomiky, tak to bude musieť znamenať aj výraznejšie prepúšťanie.
Myslíte si, že niektorý z veľkých investorov dokonca zo Slovenska odíde, tak, ako hrozil Samsung?
Také hrozby sú, samozrejme, vždy. Ale diskusiu o Samsungu vnímam nie ako odraz situácie na svetovom trhu, no skôr ako snahu firmy zlepšiť si svoju pozíciu v rokovaní s vládou pri získaní dodatočných stimulov. V každom prípade si myslím, že masívny odlev zo Slovenska sa neudeje.
Vláda zachránila odchod Samsungu stimulom. Je to správne?
Lepším riešením je nemať investičné stimuly vôbec. Ani pre zahraničné, ani pre domáce firmy. Fungujú tu tisícky firiem, ktoré prišli na Slovensko bez stimulov. Ja chápem stimuly ako spôsob, akým sa politici snažia zlepšovať svoj imidž vo vzťahu k svojim voličom.
Sme už taká atraktívna krajina, že by sme ich prilákali aj bez stimulov?
Nie. Poskytovaním investičných stimulov si vláda urobí alibi, že urobila dosť pre ekonomiku a prilákala nejakú firmu, ktorá zamestná ľudí a dá prácu malým a stredným firmám. Ale tým sa oslabí jej snaha zlepšovať podnikateľské prostredie. Práve to by malo byť to hlavné.
Na Slovensku sa zastavil rast priemyselnej produkcie. Bude priemysel aj tento rok pokrivkávať?
Keď Volkswagen, Peugeot, Kia či Samsung budú mať výrazné problémy s umiestnením exportu, tak priemyselná produkcia bude mať závažné problémy, čo sa odrazí aj na HDP.
A budú mať takéto problémy?
Ja si myslím, že budú. Dnes vidíme, že prichádza k spomaľovaniu ekonomického rastu vo svete. Tak, ako sa pribrzdia ekonomiky, tak sa pribrzdí aj produkcia na Slovensku.
Najväčšie problémy má stavebníctvo. To sa prepadá už od začatia prvej krízy. Bude to pokračovať?
Stavebníctvo pocíti oslabenie v dvoch oblastiach. Nebude možné v takej miere ako dnes pokračovať vo veľkých verejných infraštruktúrnych projektoch a aj súkromný sektor zníži svoje objednávky.
Kto je Ján Oravec
Vyštudoval filozofiu a politickú ekonómiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v ekonomickom štúdiu pokračoval v USA a Austrálii. Pracoval v Ekonomickom ústave SAV, je prezidentom Nadácie F. A. Hayeka a Združenia podnikateľov Slovenska. Od roku 2004 je členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.
CSD - NP Centrum sociálneho dialógu SR

Deutsch version
English version
Slovenská verzia





